Syndróm dráždivého čreva: Najlepším pomocníkom sú probiotiká

Bolesti brucha, kŕče, nafukovanie, pocit ťažoby v žalúdku, hnačky, či zápcha.

Kto z nás sa s tým ešte nestretol?

Ak však tieto nepríjemné prejavy pretrvávajú dlhšie, ako len pár dní, pričom sa pravidelne opakujú, už to nie je normálne.

Ide o jasný signál, že by sme mali začať pátrať po príčine ťažkostí.

Čo môže byť príčinou týchto ťažkostí?

Infekcia z potravín, vírusové ochorenie, zápalové ochorenie či nádorové ochorenie – to všetko môže byť dôvodom vašich tráviacich problémov. Predtým, ako sa potvrdí diagnóza K58 – Syndróm dráždivého čreva (IBS = Iritable Bowel Syndrom), však treba vylúčiť všetky ostatné príčiny.

IBS patrí medzi funkčné poruchy trávenia. To znamená, že zvyčajne nie sú spojené so zápalom, ani so zvýšeným rizikom rakoviny tráviaceho ústrojenstva. Napriek tomu, môžu byť veľmi obťažujúce a zhoršovať náš život.

Kedysi sa lekári na pacientov s IBS pozerali cez prsty. Keďže krvnými testamikolonoskopickým ani gastroskopickým vyšetrením neobjavili žiadnu príčinu bolestí, neraz pokladali svojich pacientov za hypochondrov, čo si svoje bolesti vymýšľajú.

Čo je to syndróm dráždivého čreva (IBS)?

Ide o súbor príznakov, ktoré súvisia so zvýšenou alebo oslabenou motilitou – pohyblivosťou hrubého čreva. To sa prejavuje poruchami trávenia, ako zápchači hnačka (alebo striedanie oboch), nafukovaniebolesti kŕče.

Syndróm dráždivého čreva postihuje 10 – 20 % populácie. Najčastejšie je diagnostikovaný u žien, ale nevyhnú sa mu ani muži a deti.

Prvé príznaky sa väčšinou objavia na začiatku dospelosti, no zvyčajne majú prechodný charakter, alebo časom úplne vymiznú. Príznaky IBS u detí sú rovnaké, ako u dospelých.

Príznaky syndrómu dráždivého čreva:

  • bolesti brucha – skôr okolo pupku a v dolnej oblasti,
  • ťažoba žalúdka po jedle,
  • nafukovanie – spojené s bolesťou a kŕčmi,
  • úľava po stolici.

Prečo vznikne IBS?

Stále presne nevieme, ako IBS vzniká. U pacientov pozorujeme zvýšenú dráždivosť nervového systému a narušenie pohybov čriev. Príčiny teda nepoznáme, predpokladáme však viacero rizikových faktorov:

  • stres – najmä dlhotrvajúci, chronický stres, resp. veľké emocionálne vypätie,
  • rodinná predispozícia – výskyt IBS v rodine,
  • depresívne stavy, úzkosti a depresie,
  • hormonálne zmeny – u žien často pozorujeme zhoršenie počas menštruácie, či na začiatku tehotenstva,
  • niektoré potraviny a nápoje, prípadne potravinová alergia, intolerancia či senzitivita,
  • narušenie črevnej mikrobioty – oslabenie funkcie „dobrých“ črevných baktérií.

Ako zistím, že ma trápi práve IBS?

  • Pravidelné, opakujúce sa bolesti a kŕče (najmä v dolnej oblasti brucha), ktoré sa potom stratia, alebo výrazne zmiernia po stolici.
  • Plynatosť, výrazné nafukovanie (s viditeľným vydutím brucha).
  • Zvukové efekty – škvŕkanie v črevách, citeľné pohyby čriev
  • Hnačka alebo zápcha – prípadne striedanie oboch, niekedy aj počas jedného dňa.
  • Pocit neúplného vyprázdnenia (aj po stolici).
  • Hlien v stolici. Pozor, krv v stolici môže signalizovať vážnejšie ochorenie – ak to spozorujete, bezodkladne vyhľadajte lekára!
syndróm dráždivého čreva test

Zdroj foto: AdobeStock.com

Syndróm dráždivého čreva – test

Žiaľ, neexistuje jeden test, ktorý by potvrdil alebo vyvrátil IBS. Keď navštívite ambulanciu gastroenterológa, zvyčajne sa nevyhnete dôkladnému preskúmaniu krvi, prípadne vnútorného prostredia čriev. Najprv totiž treba vylúčil ostatné dôvody bolestí, kŕčov, hnačiek a zápchy.

Jedným zo znakov, ktorými sa IBS odlišuje od iných závažnejších ochorení čriev, je to, že pacienti cítia úľavu a výrazné zmiernenie bolestí po stolici.

ENS – náš druhý mozog

Za prežívanie kŕčov a bolestí brucha „môže“ náš črevný nervový systém – ENS. Vedeli ste, že na povrchu našich čriev sa nachádzajú nervové bunky, ktoré spolu vytvárajú hustejšiu sieť neurónov, než je sieť neurónov v mieche? Nie nadarmo vedci nazývajú črevný komplex nervov za „druhý mozog“.

Čo je zaujímavé – až 90 % všetkých informácií, ktoré si mozog vymieňa s našimi črevami, smerujú od čreva do mozgu. Opačným smerom teda smeruje len 10 %zo všetkých informácií. Z toho by sa dali urobiť 2 závery:

  1. Mozog je veľmi zvedavý, čo sa deje v našom čreve – a je o tom aj dobre informovaný.
  2. Črevo evidentne nie je veľmi zvedavé na to, čo si o tom celom mozog myslí, a robí si svoje.

Zaujímavé je, že keď je komunikácia medzi črevom a mozgom prerušená, naše črevá nerušene pokračujú vo svojej práci. Ak by sme ale zničili nervové spojenie medzi mozgom a iným orgánom, tento by prestal pracovať – odumrel by.

syndróm dráždivého čreva strava

Zdroj foto: AdobeStock.com

Čo všetko dokáže ENS?

  • Kontroluje aktivitu svalových buniek v našom tráviacom trakte – takže aj keby ste urobili stojku na hlave, zmrzlina pôjde správnym smerom.
  • Kontroluje koncentráciu cukru, aminokyselín, mastných kyselín, tlaku, množstva tekutiny, rýchlosti pohybu potravy. Všetky tieto informácie vyhodnocuje a oznamuje iným orgánom. Napríklad „prikáže“ pankreas, aby vyplavil viac inzulínu, keď je to nevyhnutné.
  • Kontroluje, aby sa prijaté živiny dostali z čreva do krvi, a odtiaľ zase všade tam, kde to telo potrebuje. Napríklad zrýchlenie pohybu čriev skráti čas na vstrebávanie.
  • Kontroluje vylučovanie tráviacich štiav – počnúc slinami, cez žalúdočnú šťavu, pankreatickú šťavu a iné. Za deň sa vytvorí asi 9 litrov štiav na trávenie.
  • Ovplyvňuje aktivitu bielych krviniek, najväčších obrancov našej imunity, keď nás chcú  „votrelci“ napadnúť cez črevá.

Čítajte ďalej tu.

%d blogerom sa páči toto: