FODMAP koncept – spoľahlivé riešenie komplikovaného problému!

Pre všetkých trpiacich na syndróm dráždivého/dysfunkčného čreva máme výbornú správu! Konečne je tu prvý vedecky aj klinicky overený spôsob ako sa stravovať pri syndróme dráždivého/dysfunkčného čreva J

Vedci už dlhodobo skúmajú súvis medzi vplyvom niektorých potravín na výskyt a intenzitu nepríjemných tráviacich ťažkostí spojených so syndrómom dráždivého čreva (SDČ), ako je najmä • časté a obťažujúce nafukovanie • pocity „naliatia“ brucha bolesti brucha • kŕče v bruchu • zvukové fenomény • dlhotrvajúca zápcha a/alebo hnačka. Postupne sa skúmali rôzne hypotézy: „Za všetko je zodpovedná fruktóza!“, „Stačí vynechať konzumáciu mlieka!“ „Nie, vinníkom je lepok!“ Naozaj?
Dlhodobým pozorovaním a opakovaným skúmaním sa zistilo, že tento problém je podstatne zložitejší a že iba vynechanie gluténu (lepku) problém nevyrieši, práve naopak, môže ho v niektorých situáciách ešte skomplikovať.

A kto je teda vinníkom?

Sú to určité druhy sacharidov, prirodzene sa vyskytujúce v bežných každodenne konzumovaných potravinách, ktoré majú jednu zásadnú spoločnú vlastnosť a tou je, že ich náš tráviaci systém nedokáže efektívne rozložiť ani vstrebať, lebo nám k tomu chýbajú potrebné enzýmy. Tieto sacharidy sa teda dostanú nezmenené až do čriev, kde sa v hrubom čreve rozložia činnosťou črevnej mikrobioty (črevných baktérií) = fermentáciou. Ak ale v črevách prevažujú nevhodné druhy baktérií, čo je pri SDČ bežné, môže táto fermentácia spôsobovať spomínané „problémy“. Všetky sacharidy s takouto vlastnosťou sa spoločne nazývajú FODMAP:

Fermentovateľné

Oligosacharidy (fruktány a oligosacharidy)

Disacharidy (laktóza)

Monosacharidy (fruktóza)

A

Polyoly (cukrové alkoholy ako napr. manitol a sorbitol)

 

Prečo sacharidy typu FODMAP spôsobujú tráviace ťažkosti?

1)    V tenkom čreve:

Sacharidy typu FODMAP sú malé krátkoreťazcové molekuly, ktoré tráviaci systém mnohých ľudí nedokáže efektívne natráviť a vstrebať = ich hromadenie v tenkom čreve spôsobí výrazné zmeny:
zvyšuje objem zadržanej vody, ktorá sa nevstrebáva

  • čo u ľudí, ktorí majú rýchlu peristaltiku (pohyb svalovej vrstvy čreva) vyvolá hnačky a u ľudí, ktorí majú peristaltiku slabšiu a pomalšiuto môže v črevách vyvolať pocit „balóna naplneného vodou“

mení to zastúpenie črevných baktérií – črevnú mikrobiotu (= chronický zápal sliznice)
produkuje nadmerný objem črevných plynov (= dráždenie enterického nervového systému = bolestivé kŕče)

2)    V hrubom čreve:

Z tenkého čreva sa nezmenené sacharidy typu FODMAP postupne presunú do hrubého čreva, v ktorom je počet prítomných mikróbov rádovo niekoľkokrát väčší ako v tenkom čreve (ak by sme odvážili všetky mikróby žijúce v našich črevách, zistili by sme, že spolu vážia viac ako 2 kg!). Zistilo sa, že v črevách ľudí trpiacich na SDČ sa nachádzajú mikróby v inom zastúpení (= s prevahou nevhodných baktérií, ktoré narúšajú sliznicu čreva) v porovnaní so zdravými ľuďmi. Pre črevné mikróby sú sacharidy typu FODMAP zdrojom nevyhnutnej energie pre život a množenie (dobrých ale aj tých zlých, zdravie poškodzujúcich baktérií!), ktorú získajú fermentáciou (= rozložením) – čo má za následok masívnu tvorbu črevných plynov. Nadmerné množstvo plynov v črevách spôsobí ich roztiahnutie, čím sa spustí celý sled ďalších „dôverne známych“ ťažkostí.

Tráviaci systém človeka má svoju vlastnú nervovú sieť (enterický nervový systém) a navyše je priamo prepojený aj s centrálnym nervovým systémom. Vplyvom roztiahnutia a následných kontrakcií čreva sa dráždia nervové zakončenia – mozog celú situáciu vyhodnotí ako tlak, diskomfort, bolesť a kŕče (= viscerálna hypersenzitivita). Intenzita diskomfortu a kŕčov je u každého človeka individuálna: ľudia trpiaci na SDC prežívajú tieto pocity oveľa častejšie a silnejšie. Navyše, vplyvom viscerálnej hypersenzitivity dochádza k vytvoreniu bludného kruhu obáv a tráviacich ťažkostí – výsledkom je stav „Bojím sa už zjesť takmer čokoľvek!“ alebo „Jedávam už iba 8 potravín!“
Hromadenie vody a plynu v črevách môže teda narušiť prirodzenú peristaltiku a vyvolať buď zápchu alebo hnačku (nečudujte sa, ak sa vám tieto stavy striedajú). Celá táto situácia je vlastne spúšťačom syndrómu dráždivého čreva.

Ako sa vyhnem konzumácii týchto fodmapových sacharidov?

Sacharidy typu FODMAP sa vyskytujú v bežných potravinách ako napríklad v pšenici, raži, jablkách, hruškách, cibuli, cesnaku, mede, strukovinách, kešu orechoch a mnohých ďalších, ktoré väčšina ľudí konzumuje denne a v pomerne veľkom množstve. Nie všetky skupiny týchto sacharidov sú však pre každého problematické. Práve naopak, sacharidy typu FODMAP majú pre zdravie človeka dôležité prebiotické vlastnosti, čo znamená, že sú potravou pre črevné mikróby (aj pre prospešné črevné baktérie, ktorých rast chceme podporiť!) a taktiež je väčšina potravín, ktoré sú zdrojom sacharidov typu FODMAP aj výborným zdrojom vlákniny – a ako viete, bez vlákniny nemôže byť nikto zdravý!

Riešením teda nie je doživotne nejesť všetky potraviny obsahujúce sacharidy typu FODMAP, ale:

  1. identifikovať konkrétne problémové sacharidy
  2. identifikovať konkrétne problémové potraviny
  3. zistiť individuálne tolerované množstvo problémových potravín, ktoré po konzumácii človeku ešte nevyvolá tráviace problémy

Aby sa toto dalo spoľahlivo a presne určiť, vytvorili v roku 2005 Peter Gibson a Sue Shepperd z austrálskej Monašskej univerzity takzvaný FODMAP koncept, ktorého účinnosť bola opakovane klinicky testovaná, pričom sa zistili úžasné výsledky – FODMAP koncept funguje! J FODMAP koncept ponúka podrobný návod na to, ako spoľahlivo a za pomerne krátky čas zistiť, ktoré potraviny a teda ktoré sacharidy typu FODMAP a v akom množstve spúšťajú tráviace ťažkosti.

A ako toto zisťovanie prebieha?

Celý FODMAP koncept sa člení na tri veľké fázy, ktoré je potrebné dôsledne dodržiavať:

  1. Prvá fáza je eliminačná, 2 – 6 týždňová diéta, pri ktorej sa vylúčia zo stravy všetky potraviny s veľkým obsahom sacharidov typu FODMAP. Jej cieľom je zredukovať výskyt tráviacich ťažkostí a dostať tak trávenie opäť pod kontrolu. Toto môže u jedného trvať dva týždne a u druhého šesť týždňov, pričom sa neodporúča dodržiavať akúkoľvek striktnú eliminačnú diétu dlhšie ako 12 týždňov, pretože sú s tým spojené riziká ako je • riziko nutrične nevyváženej stravy • vplyv na zloženie a funkciu črevného mikrobiómu • narušenie vzťahu k jedlu • psychická úzkosť a mylná domnienka, že jedlo je príčinou všetkých tráviacich ťažkostí.
  2. V druhej, reintrodukčnej fáze, ktorá začína po zlepšení stavu, sa testujú jednotlivé skupiny sacharidov typu FODMAP – cieľom je zistiť, ktoré konkrétne skupiny sacharidov typu FODMAP a v akom množstve vyvolávajú tráviace ťažkosti. Aby sa toto dalo presne určiť budú sa počas 6 – 8 týždňov testovať všetky skupiny sacharidov typu FODMAP v postupne sa zvyšujúcej dávke.
  3. V záverečnej tretej fáze sa vyhodnotí testovanie počas reintrodukčnej fázy a nastaví sa výsledné personalizované stravovanie, ktoré je možné dodržiavať celoživotne bez vedľajších neželaných účinkov.

Potrebujete praktickú pomoc? 

Kontaktujte ma 

 

Ako FODMAP diéta pomáha? Dozviete sa v rozhovore pre imunita.online

%d blogerom sa páči toto: